Ľah vzad

1. 
   Vzpažiť, horné končatiny striedavo ťahať smerom za prstami.
   

2. Zdvihnúť hlavu nad podložku.
   

3. Zdvihnúť hlavu nad podložku, otočiť vpravo a vľavo.
   

4. Dýchanie: nádych nosom HK vzpažiť, výdych ústami – HK pripažiť.
   

5. Postupný sed do 90°. Horné končatiny vo vzpažení.
   

6. Vychyľovanie osy panvovej. Celú dolnú končatinu ťahať vystretú smerom hore, striedať ľavú DK s pravou.
   

7. Kmitanie vystretými dolnými končatinami.
   

8. Dýchanie: nádych nosom a zároveň cez upaženie vzpažiť, výdych ústami a pripažiť.
   

9. Pretláčanie špičiek a pät smerom hore a dolu.
   

10. Dolné končatiny roznožiť obidve naraz súčasne - položiť.
    

11. Bicyklovanie dolnými končatinami.
    

12. Krúžky dolnými končatinami súčasne smerom od seba, k sebe.
    

13. Dýchanie: Voľný nádych nosom – výdych ústami.
    

14. Strihanie dolnými končatinami.
    

15. DK pokrčiť v kolenách pritiahnuť na brucho, vytočiť vpravo a vľavo. Horné končatiny v upažení.
    

16. DK vystreté v kolenách zdvihnúť nad podložku asi 45°, položiť.
    

17. Nádych nosom, HK pod hlavou nádych – lakte od seba, výdych – lakte k sebe.
    
    

1. Sed skrčmo skrížny, vzpažiť, hlboký nádych, predklon, ruky natiahnuť pred seba, hlboký výdych, 3-5 x
   

2. Sed skrčmo skrížny, upažiť skrčmo, prsty na plecia, krúžiť ramenami, 3-5 x
   

3. Sed rovný, upažiť, vzpažiť a hlboký predklon ku kolenám, natiahnuť sa za prstami na nohách a späť, 3-5 x
   

4. Podpor kľačmo, striedavo vzpažiť pravá a ľavá, 3-5 x
   

5. Podpor kľačmo, obracať hlavu vpravo, vľavo, pozrieť na chodidlá, 3-5 x
   

6. Stoj spojný, ruky vbok, poskoky na mieste vpred a vzad, vpravo a vľavo, 3-5 x
   

7. Stoj spojný, znožmo 3x malý skok a 1x výskok, 3-5 x
   

8. Dýchacie cvičenie (nádych nosom, výdych ústami 3 x)
   

9. Stoj mierne rozkročný, preskoky z pravej na ľavú nohu, 3-5 x
   

10. Stoj mierne rozkročný, poskoky na pravej a ľavej nohe, 3-5 x
    
    

Pred dychovou gymnastikou je dôležité, aby pacient mal voľné dýchacie cesty. V prípade zahlienenia môže použiť techniky, ktoré napomôžu odstrániť spútum z dýchacích ciest. Cieľom je dosiahnuť maximálne odstránenie spúta z dýchacích ciest a zabezpečiť čo najlepšiu priechodnosť dýchacieho systému. Pacient môže použiť jednu z uvedených techník:

• technika kontrolovaného kašľa,

• autogénna drenáž,

• odhlieňovacie dýchanie alebo dýchanie proti odporu.

Samotné cvičenie zahŕňa statickú a dynamickú dychovú gymnastiku (Osacká, 2013).

Statická dychová gymnastika

Statická dychová gymnastika je samotné dýchanie bez sprievodného pohybu ostatných častí tela, t.j. horných aj dolných končatín a trupu. Hovoríme o nej vtedy, keď pacient používa pri cvičení len dýchacie svaly hrudníka, brušnej steny a bránicu. Pri nej nacvičuje zmeny rytmu dýchania a zameriava sa na frekvenciu a hĺbku dýchania. Základnou požiadavkou statickej dychovej gymnastiky astmatických pacientov je, že nádych aj výdych sa vykonáva nosom (nos zachytáva nečistoty z ovzdušia, vdychovaný vzduch predhrieva a zvlhčuje).

Fyzioterapeut pacienta poučí o nevhodnosti rýchleho a plytkého dýchania. Pri hlbokom a pomalom dýchaní sa do pľúc dostáva oveľa väčšie množstvo vzduchu ako pri plytkom dýchaní. Výhody hlbokého a pomalého dýchania: krv sa môže účinnejšie zbavovať oxidu uhličitého, vdychovaný vzduch má dostatočne dlhý čas na preniknutie do všetkých častí pľúc, na odovzdanie kyslíka krvi a na prijatie oxidu uhličitého z nej. Pomer času nádychu ku času výdychu by mal byť 1:2 (ak, napr. trvá nádych tri sekundy, výdych by mal trvať šesť sekúnd). Pri reedukácii správnych vzorov dýchania (modifikované dýchanie s priamym liečebným významom) je prvoradou úlohou fyzioterapeuta naučiť pacienta používať základný dychový vzor (Dylevský, 2009).

Základný dychový vzor u astmatického pacienta – je kontrolované a vôľou ovplyvnené dýchanie a skladá sa z týchto fáz:

• nádych nosom so zatvorenými ústami,

• 1–3-sekundová pauza na konci nádychu,

• výdych nosom a 2–4-sekundová pauza na konci výdychu.

Do statickej dychovej gymnastiky radíme bránicové, vedome prehĺbené, fonančné dychové cvičenie a nácvik plného dychu. Pri cvičení treba dbať, aby nedochádzalo k pomocným pohybom svalov pletenca hornej končatiny (pohyb ramena) (Kolář et al., 2009).

Bránicové dýchanie

Bránicové (brušné) dýchanie podporuje výmenu dýchacích plynov v spodnej časti pľúc, znižuje námahu počas dýchania a pomáha regulovať dýchanie, ak je namáhavé. Fyzioterapeut poučí pacienta:

• že pri nádychu sa brušná stena dvíha a pri výdychu klesá,

• aby nikdy nerobil úsilný výdych (nepokúšal sa vyprázdniť pľúca čo najrýchlejšie),

• keď začína pociťovať závrate, má si na chvíľu oddýchnuť a potom začať znovu.

Bránicové dýchanie môže pacient realizovať vo všetkých vyššie uvedených polohách. V polohe posediačky má sedieť na stoličke s vyrovnaným chrbtom a dolnými končatinami rozkročenými na šírku ramien. Každý cvik má opakovať 3–5-krát.

Napríklad: pacient urobí hlboký nádych nosom do brucha a zároveň ráta do troch, potom urobí krátku pauzu 1–3 sekundy. Vydychuje pomaly a rovnomerne nosom – počíta do šiestich. Kontroluje, či dýcha správne, priložením jednej ruku na brucho a druhej na hrudník. Ruka na hrudníku má zostať v kľude.

Vedome prehĺbené dýchanie

Pri obmedzení ventilácie okrsku pľúc sa v ňom znižuje aj prietok, takže daný okrsok je z väčšej časti vyradený z ventilácie a perfúzie. K obnoveniu normálnej funkcie je potrebné tento poškodený okrsok určitým spôsobom stimulovať vedome prehĺbeným dýchaním (lokalizované dýchanie), čím dochádza aj k uvoľňovaniu svalov hrudníka. Dýchanie sa robí proti tlaku priloženej dlane ruky fyzioterapeuta alebo samotného pacienta. Sila tlaku dlane priloženej ruky sa v priebehu nádychu mení. Na začiatku nádychu odpor rúk má byť vyšší a na konci minimálny. Opačne je tomu pri výdychu. Fyzioterapeut pritom inštruuje pacienta, aby vedome smeroval nádych do požadovaného miesta. Mierny tlak pôsobí aktivačne, stredný tlak núti pacienta zvýšiť svalovú silu – pôsobí posilňujúco, veľký tlak obmedzí pohyby stláčanej oblasti, a tým vyvolá kompenzačné zvýšenie pohybov svalov v susednej oblasti. Hrudné dýchanie rozoznávame: horné, stredné, dolné a zadné.

Horné hrudné dýchanie (apikálna expanzia/ podkľúčne dýchanie) – fyzioterapeut (alebo pacient sám) priloží ruky pod kľúčne kosti. Poučí pacienta, aby sa pri nádychu sústredil na rozpínanie hornej časti hrudníka (napomôcť mu môže zatvorenie očí). Po cviku odporučí zaradiť 3-sekundovú pauzu. Vysvetlí mu, že pri nádychu sa hrudník rozpína a pri výdychu zmenšuje svoj objem. Pre kontrolu môže astmatický pacient priložiť dlane jednej ruky na brucho a druhú na hrudník.

Stredné hrudné dýchanie – postup je rovnaký ako pri predchádzajúcom cviku. Dlane ruky sa priložia na hrudnú kosť (sternum).

Dolné hrudné dýchanie (bazálna exspanzia) – postup je rovnaký ako pri predchádzajúcom cviku. Dlane ruky sa dajú na stranu spodných rebier (lateroventrálne).

Postranné dýchanie (laterálna exspanzia) – postup je rovnaký ako pri predchádzajúcom cviku, dlane ruky sa priložia na spodné rebrá zo strán priečne (diagonálne).

Zadné hrudné dýchanie (exspanzia do zadnej časti hrudníka) – postup je rovnaký ako pri predchádzajúcom cviku (obr. 4 a–e).

Fonančné dychové cvičenie

Dychové cvičenie so spoluhláskami spôsobuje uvoľnenie pľúcneho tkaniva. Po nádychu nosom pacient zadrží dych na 1–3 sekundy. Potom vydýchne polootvorenými ústami vyslovujúc spoluhlásky „F, V, S, Š“. Najväčšiu vibráciu spôsobujú spoluhlásky „S, Š“. Fonančné dychové cvičenie spojené so samohláskami vyvolá napätie bránice „UŠ, OŠ“ alebo „ŠO“ a pôsobí na spodnú časť hrudníka.

Dychové cvičenie so samohláskami. Pri cvičení so samohláskami sa vibrujú rôzne oblasti hrudníka. „E“ spôsobuje vibráciu v okolí sterna, „O“ vibruje v dolnej oblasti hrudníka, čistí a posilňuje pľúca a zvyšuje príjem kyslíka. Samohláska „U“ znižuje napätie bránice, uvoľňuje spodnú čeľusť. „A“ vyvoláva vibráciu celej oblasti brucha. Pri dychovom cvičení s „I“ vzniká stredné napätie bránice.

Plný dych

Nácvik plného dychu učí fyzioterapeut pacienta, keď pacient zvládne bránicové a vedome prehĺbené dýchanie, pretože plný dych spája v jeden celok dýchanie bránicové, hrudné a podkľúčne. Ich spojenie má byť plynulé. Nacvičuje sa najprv v ľahu na chrbte, pri ktorom je celé telo uvoľnené.

Nácvik plného dychu – nádych nosom, mal by prebiehať v tejto postupnosti: 2/3 vzduchu sa do pľúc načerpá pomocou bránicového dýchania, zvyšok je plynule nadýchnutie do hrudníka a podkľúčnej časti. Výdych prebieha v rovnakom poradí, pričom výdych by mal byť dlhší ako nádych. Dlhé zvýraznené nádychy, príp. zadržanie dychu po nádychu vedú k zvýšenej aktivácii organizmu, pravidelné striedanie dlhého nádychu a pomalého výdychu má relaxačný účinok.

Dynamická dychová gymnastika

Takmer u všetkých astmatických pacientov sa vyskytuje svalové napätie, niektoré svaly reagujú skrátením (napr. veľký prsný sval, chrbtové svaly pozdĺž chrbtice), môže dôjsť k oslabeniu brušných svalov, deformite hrudníka, čo má za následok obmedzenie jeho pohyblivosti a pružnosti. Preto je veľmi dôležité venovať sa precvičovaniu pohybového aparátu v spojení so správnym dýchaním. Ak sú dychové pohyby hrudníka a brušnej steny sprevádzané pohybom končatín, hovoríme o dynamickej dychovej gymnastike. Dynamická dychová gymnastika by mala nadväzovať na statickú. Cieľom dynamického dýchania je nacvičiť správny stereotyp dýchania spojený s pohybom. Z hľadiska reedukácie dýchania je veľmi dôležité tempo jednotlivých pohybov. Volíme jednoduché pohyby, aby sme neovplyvnili tlakové pomery v hrudnej dutine (Kolář et al., 2009).

Dýchacie pohyby sú spojené s pohybmi horných a dolných končatín a trupu. Pohyby musia byť skoordinované s jednotlivými fázami dýchacieho cyklu.

Jeden cvik dynamickej dychovej gymnastiky prebieha v niekoľkých etapách:

• zaujatie vhodnej polohy a koncentrácia na dýchanie,

• vdych nosom, sprevádzaný pohybom končatín (ústa sú zatvorené),

• na konci inspíria asi 1–3-sekundová pauza,

• pomalý výdych nosom, ktorý sa plynule predlžuje a je sprevádzaný výdychovým pohybom hrudníka, pacient si v duchu počíta do troch sekúnd,

• k výdychu sa pripojí opačný pohyb danej končatiny,

• na konci výdychu je trojsekundová výdychová pauza a krátke zotrvanie v konečnej polohe pohybu (obr. 5–8),

• každý cvik sa má opakovať 5-krát (Smolíková, Máček, 2010).

Ak sa pacient cíti dobre, postupne podľa cieľa cvičenia pridávame k výdychu najprv pohyby hlavy, ramena a ramenných pletencov, pohyby trupu, panvy a náročnejšie cviky dolných končatín. Nemožno zabudnúť na relaxáciu na začiatku a po skončení každého cviku.

Dynamickú dychovú gymnastiku môže pacient praktizovať aj pri prechádzkach v parku, záhrade či v lese. Všetky spomínané cviky je možné realizovať aj za chodu – kroky pritom môžeme využiť ako počítadlo – napríklad nádych 2–3 kroky, výdych 4–6 krokov.